V prvej polovici mája sa vyberáme objavovať ďalšiu časť Tasmánie – jej severovýchod. Podľa predbežného prieskumu nás čakajú biele pláže, široké ústie rieky Tamar River do mora a opäť aj nejaká banská história. Vyzbrojení pár tipmi od šéfovcov, mapou a plným autom vyrážame!
Za Devonportom schádzame z diaľnice a po vidieckej ceste sa dostaneme do blízkosti Port Sorell. Obedujeme na mieste s božským výhľadom na prístav s mólom – zvanom Squeaking Point, za nami sú vysoké borovice a pár chát. Pokračujeme po ceste obklopenej lesmi do Exeteru, východiskového turistického bodu oblasti Tamar. Rieka Tamar tu vytvára hlboký a široký zárez do pevniny, kým vyústi do mora. Vďaka jej šírke sú brehy obsypané mestečkami a priemyselnými zónami. Z Exeteru bez zastávok smerujeme na sever, celé ústie budeme postupne obchádzať zajtra. Nocujeme na polostrove Garden Island - máme ho celý iba pre seba.
 |
| Squeaking Point |
 |
| Squeaking Point |
Na druhý deň ráno mrholí. Vyberieme sa ešte severnejšie, do prímorského letoviska Greens Beach, ktoré je plné prázdninových domov. Za obľúbenosť tohto miesta pravdepodobne môže príjemná, čistá pláž s plytkým vstupom do mora - v lete to tu musí byť plné. Vyvezieme sa na blízku vyhliadku, odkiaľ vidíme azúrovú vodu a národný park Narawntapu (ešte sme v ňom neboli, ale vraj je to pokojná oblasť plná divých zvierat, s možnosťou turistiky po pobreží i cez lesy). Pomaly sa vraciame včerajšou cestou a tu už bude zaujímavostí viac. Začíname historickou lokalitou York Town, miestom, kde kedysi stálo jedno z prvých tasmánskych trvalých sídel. Keďže tu britskí kolonisti zápasili s mnohými problémami, napríklad úhynom zvierat, nedostatkom jedla a častými prepadmi, sídlo bolo neskôr premiestnené južnejšie, blízko k dnešnému mestu Launceston. V súčasnosti York Town pripomínajú už len informačné tabule a jedna stará búda, hoci ráz vtedajšej krajiny sa zachoval... Pokračujeme ďalej a o pár kilometrov stojíme v meste Beauty Point. V prístave vládne čulý ruch, je tu škola na vedenie plavidiel a dve veľké budovy na móle – v jednej môžu turisti vidieť morské koníky a v druhej vtákopysky. Vstupné sa nám zdá vysoké, tak akváriá oželieme. Neďaleko je mesto Beaconsfield, ktoré je známe vďaka svojej banskej histórii. Nachádza sa tu veľké banské múzeum a v priľahlom parku i inštalácia vtedajšej školy a obchodu. Najeme sa a vyšantíme sa na detskom ihrisku (no a čo, veď nás nikto nepozná :) ). Za pozretie stojí ešte hlavná ulica – historický hotel, kostoly a banícke inštalácie. Túto stranu Tamar Valley opúšťame a po moste Batman Bridge (kam sa hrabe Most Chucka Norrisa) prechádzame na druhý breh.
 |
| Greens Beach |
 |
| Vyhliadka kúsok od Greens Beach |
 |
| York Town |
 |
| York Town |
 |
| Beaconsfield |
 |
| Beaconsfield |
 |
| Beaconsfield |
 |
| Batman Bridge |
Popri brehu opäť mierime na sever. Zo zvedavosti odbočíme do zátoky Bell Bay - už z druhej strany sme videli a počuli priemyselný ruch, ale takto zblízka vyzerá závod zaberajúci 2000 hektárov strašidelne. Vyrába sa tu hliník a mangánová zliatina, suroviny a produkty sa prevážajú loďami, vlakmi i nákladiakmi. Pokračujeme radšej do blízkeho historického mesta George Town. Počasie nám nepraje, tak si na pár minút zdriemneme v aute. Akonáhle sa trošku vyčasí, na pobreží si prezeráme pamätník pripomínajúci vylodenie Britov v roku 1804, drevené sochy na pňoch stromov a hlavnú ulicu so zopár historickými budovami. Ešte severnejšie od mesta na cípe pobrežia zvanom Low Head nachádzame maják a budovu s tzv. “fog horn” – trúbiacim rohom, ktorý sa používa za hmly, keď svetelnú signalizáciu majáka nemusí byť vidno. Pre turistov je v meste i okolí pár menších múzeí a organizujú sa pozorovania tučniakov a tuleňov. My chceme nocovať viac na východe a preto opäť vyrážame. Cestou míňame množstvo vinohradov, nóbl prímorské letovisko Bridport, kde vidíme staré zrútené mólo; ale aj zopár piesočných dún. Na kempovanie sme si vyhliadli pobrežnú oblasť Waterhouse Point. Na rozbitej ceste skoro prídeme o nervy, 9 kilometrov ideme hádam pol hodiny a dúfame, že auto to prežije bez ujmy. Keď konečne dorazíme do kempu, je už tma a za spoločnosti krotkých malých klokanov si rozkladáme stan a varíme večeru.
 |
| Drevené sochy v George Town |
 |
| Maják na Low Head |
 |
| Staré mólo v Bridporte |
 |
| Podvečer na pláži v Bridporte |
Keď ráno vyjdeme na pláž, iba sa potvrdí, čo vravieva Jaro - že k najkrajším miestam vedú najhoršie cesty. Cítim sa tu, ako keby na planéte neboli okrem nás žiadni iní ľudia... Prechádzame sa po širokých plážach s jemným pieskom, lezieme po zaujímavých balvanoch a obchádzame malé jazierka. Obzeráme si mušle a obrovské sépiové kosti. Kúsok od pobrežia leží malý ostrov Waterhouse Island, ktovie, možno tam niekto býva.
 |
| Waterhouse Point |
 |
| Waterhouse Point |
 |
| Waterhouse Point |
 |
| Waterhouse Point |
S cestami si očividne v Tasmánii starosti nerobia. Bežne sa stáva, že aj hlavný ťah medzi mestami nemá asfalt, lebo je v odľahlej oblasti. Takmer všetci tu vlastnia veľké terénne autá, malé autá majú ľudia v mestách a šialení turisti ako my. Značne nás to spomaľuje, ale zatiaľ sme všetko zvládli. Po takejto ceste pokračujeme cez Gladstone, za ktorým sa nachádza neuveriteľne modré jazero Little Blue Lake. Farba vody je pravdepodobne ovplyvnená vysokým obsahom hliníka a hoci tabuľa varuje pred kúpaním, na jednej strane vidíme pri vode rebrík a lano. Na kúpanie je chladno, tak to ani neskúšame. Prekvapuje ma dosť veľa odpadkov v okolí jazierka – v Tasmánii to nie je bežný pohľad. Ešte viac ma prekvapí pár opitých chlapov v dedine zvanej Pionieer (je dopoludnie), skoro sa cítim ako doma na Slovensku :)! Ľudia v zastrčených oblastiach s vysokou nezamestnanosťou asi trávia všade na svete čas rovnako.
 |
| Little Blue Lake |
Prichádzame do mestečka Derby. Pri vjazde nás víta obrovský pstruh namaľovaný na skalách a ruch, ktorý sme akosi nečakali. Dozvedáme sa, že Derby je centrom horskej cyklistiky, schádzajú sa sem MTBikeri z celej krajiny; dôvodom je výborná sieť horských cyklotrás a potrebné zázemie v meste (ubytovanie, kaviarne, reštaurácie, požičovne/predajne/servisy bicyklov a pod.). Obedujeme v parku, ja si kupujem kávu v kaviarni a zastavíme sa v miestnom múzeu, zriadenom v bývalej budove školy. Vstupné je dobrovoľné, nechávame pár mincí. Po prezretí výstavených vecí sa nás slúžiaci pán pýta, odkiaľ sme a zisťuje, ako sa po slovensky povie ahoj a dovidenia. Hneď si to poznačí a pri odchode nás zdraví – Ahoj! Expozícia múzea je venovaná histórii mesta a banskej histórii oblasti. Pozostatkom banskej činnosti je aj starý tunel v skale za mestom. Berieme čelovky a vojdeme doň cca 200 metrov, ďalej nás nepustí voda, ktorá je asi po kolená... Vidíme svietiace červy (glow worms) a vraj tu žije aj pradávny tasmánsky jaskynný pavúk – posledný druh pavúkov, ktorý žil ešte za čias prakontinentu Gondwana. Tieto pavúky žijú desiatky rokov.
 |
| Pstruh na skalách |
 |
| Derby Tunnel |
 |
| Derby Tunnel |
 |
| Múzeum v Derby |
 |
| Aha, čo sme v Derby našli :) |
Pri dedine Weldborough vidíme šípku k Mt Paris Dam, ideme sa tam teda pozrieť. Na mieste nájdeme prázdnu priehradu a jej múr. Pre mňa je to jedno z najúžasnejších miest, na akých som kedy bola: málokedy sa človek cíti ako v ďalekej budúcnosti, keď príroda pohltí akúkoľvek konštrukciu, ktorú človek postavil. Bývalá nádrž sa premenila na zelené lúky; popod priehradný múr preteká potok a múr samotný je obrastený machmi, stromami a papraďami. Ani sa mi nechce veriť, že táto priehrada, najprv romanticky nazvaná Ranná hviezda, bola postavená ručne a slúžila miestnym cínovým baniam ešte do sedemdesiatych rokov minulého storočia. V priehradnom múre sú vyrazené diery, cez ktoré môžeme prechádzať do bývalej nádrže a zase von podľa ľubovôle. Plní rešpektu voči prírode, ale aj ľudskej práci, stihneme ešte malú prechádzku v ďažďovom pralese a potom sa odvezieme na miesto dnešného nocľahu – v lese pri rieke neďaleko vodopádov St Columba Falls, kam máme namierené zajtra.
 |
| Mt Paris Dam |
 |
| Mt Paris Dam |
 |
| Mt Paris Dam |
 |
| Nocľah v lese neďaleko St Columba Falls |
O pol deviatej ráno sme pri vodopádoch prví. Krátka turistická trasa nás privedie na vyhliadkovú plošinu priamo pod nimi; na spiatočnej ceste už stretávame na parkovisku ďalšich návštevníkov. Blízko je robotická farma Pyengana – sem nás poslali šéfovci, nech sa ideme pozrieť. Je to mliečna farma, kde kravy doja automatické roboty – vcelku pohodlný biznis, na rozdiel od bežných mliečnych fariem. Majitelia si tu pristavili kaviareň, kde sa dajú zadarmo ochutnať nimi vyrobené syry a samozrejme si tu ľudia môžu výrobky aj kúpiť. Syry sú asi dobré, ja som nikdy čedar nemala rada... Ale chlapec ich prezentuje naozaj oduševnene. Zato si dám zase kávu – majú tu európske espresso, tak sa nedá odolať (v Tasmánii všetci pijú veľké riedke mliekové take-away kávy, fuj!).
 |
| St Columba Falls |
 |
| Robotická mliečna farma Pyengana |
Vyrážame za ďalšími zaujímavosťami: Turistická trasa Halls Falls ponúka príjemnú prechádzku lesom a zaujímavú rieku s haťou, klasickými menšími vodopádmi a skalnými jazierkami; o niečo ďalej je chodník k Anchor Stampers – obrovským strojom, ktoré slúžili na drvenie vyťaženej cínovej rudy. Aj tu je vidieť, že príroda pracuje rýchlo – okrem týchto strojov a zopár betónových kociek v lese z bývalých baní nič nezostalo.
 |
| Halls Falls |
 |
| Anchor Stampers |
 |
| Anchor Stampers |
Poobede vychádzame z hustých lesov na východné pobrežie – v meste St Helens, kde doplníme benzín a najeme sa. Táto časť pobrežia je veľmi obľúbená kvôli krásnym bielym plážam a vhodným podmienkam na surfovanie. Zamierime severne od mesta do Bay of Fires – Zátoky ohňov; takýto názov nesie kvôli častým požiarom v tejto oblasti v časoch, keď Aborigénci zvykli vypaľovať pláne a tak ich udržiavať nezarastené. Je to príjemné miesto, kde biely piesok striedajú veľké okrúhle balvany pokryté oranžovým lišajníkom - raj pre fotografov. Fotka odtiaľto zdobí obálku oficiálnej turistickej mapy Tasmánie. Vraciame sa do St Helens a ideme na juh, míňame ďalšie prímorské mesto Scamander. Posledná dnešná zastávka je Ironhouse Brewery – malý pivovar, vinica a pálenica v jednom. Dávame si ochutnávkový „lopárik“ so šiestimi decovými pivami, sú fakt dobré! No a potom si to už namierime do kempu – poslednú noc spíme pár metrov od malej pláže neďaleko pivovaru.
 |
| Bay of Fires |
 |
| Bay of Fires |
 |
| Bay of Fires |
 |
| Pivovar Ironhouse Brewery |
Ráno nás čaká dlhá cesta domov. Okolitú krajinu už veľmi nevnímam – príšerne ma bolí ucho; a tak stojíme len v lekárni a v obchode. Z neznesiteľnej bolesti sa o pár dní vykľuje hnusoba zvaná zápal vonkajšieho ucha a nevyhnem sa lekárovi a silným antibiotikám. Liečba chvalabohu zaberie a o niekoľko týždňov môžeme v objavovaní Tasmánie pokračovať :) .
Komentáre
Zverejnenie komentára