Rocky Cape - Tang Dim Mer

„Kedysi, za dávnych čias, sa všetci dospelí vybrali na lov. Trom starším deťom prikázali starať sa o deti mladšie a nedovoliť im opustiť jaskyňu. Staršie deti si svoju úlohu plnili zodpovedne, ibaže dospelí sa dlho nevracali a keďže samé boli ešte deťmi, krátili si čas hrami. Do jednej hry sa tak pohrúžili, že si ani nevšimli, kedy malé deti vyšli von, vošli do mora a utopili sa... Keď sa dospelí vrátili, za deťmi veľmi žialili. Zasadla rada starších, ktorá rozhodla o treste pre neposlušné deti: Rozdelili ich ďaleko od seba - tak, aby sa už nikdy nemohli spolu hrať, ani sa len stretnúť, ale zároveň aby na seba stále dovideli. A tak zostali naveky. Tri deti mali mená: Stolový mys (Table Cape), Skalnatý mys (Rocky Cape) a Orech (The Nut).“

Tento aborigénsky príbeh si čítam pri Severnej jaskyni v národnom parku Rocky Cape (aborig. Tang Dim Mer). A skutočne – všetky tri mysy sú na dohľad od seba a predsa tak ďaleko... Z každého z nich môže človek vidieť zvyšné dva. Ako je to možné? Predstavte si trojku – na každom z jej koncov a v strede je uložený jeden mys. Rocky Cape je ten stredný, a práve naň sme sa vybrali na dva dni. Pre zmenu sa nebudeme naháňať z miesta na miesto, ale ostaneme v jednom národnom parku a absolvujeme prvú dlhšiu turistiku.

Výhľad na národný park Rocky Cape,
v pozadí Table Cape

Keďže sme boli ráno trochu leniví a cestou sme hľadali vhodný kemp na večer, prichádzame do národného parku až okolo obeda. Ideme sa prejsť k majáku (ďalší zo sústavy majákov severného pobrežia) a k už spomínanej Severnej jaskyni. Jaskyne na tomto území sú významnou súčasťou aborigénskej histórie a ich komunita si nepraje, aby sa do väčšiny jaskýň vstupovalo. Vláda toto prianie akceptuje a preto sú pred jaskyňami vyhliadkové platformy s rôznymi informáciami o aborigénskej kultúre a vtedajšom živote. Teda, nie že by sa do jaskyne nedalo dostať... ale rozhodneme sa rešpektovať prosbu aj my a dnu nejdeme. Zvyšok dňa trávime na blízkych pobrežných skalách lezením a chytaním rýb, až kým sa nezdvihne príliv a nezačne zapadať slnko. Tu som chytila svoju prvú morskú rybu!

Maják



Severná jaskyňa

Zátoka, kde sme boli na ryby







Kempujeme na dvore pri Rocky Cape Tavern – je to taký kríženec baru, reštaurácie, obchodu s alkoholom a kempingu. Kempovanie samotné je zadarmo, platíme iba pár dolárov za používanie WC, prípadne spŕch. Večer zbehneme do baru na čapované pivo a chvíľu pozorujeme miestnych – pár farmárov, staršia pani so sivými vlasmi po pás, pár hrajúci billiard a rodinka, ktorá spí asi tiež v kempe, v ich karavane. Po jednom pive však ideme spať – zajtra skoro vstávame (a pivo je aj tak strašne drahé :) ).

Na druhý deň sme už o deviatej na prvom kopci. Vybrali sme si najdlhšiu túru, ktorá sa dá v tomto národnom parku absolvovať. Má 25 kilometrov; je to kombinácia tzv. „Inland Track“ – vnútrozemského chodníka vedúceho po hrebeňoch kopcov, s pobrežným chodníkom lemujúcim skaly a pláže pri mori. Hrebeňový chodník je celkom príjemný, viac stúpa iba na začiatku, potom síce schádzame mierne dolu a opäť nahor, ale nie je to náročné. Cestou sa dá odbočiť na dve vyhliadky. Ideme len na jednu, druhá sa nám nezdá až taká zaujímavá a ďalšiu polhodinu navyše nemáme... Počas troch hodín na hrebeni nikoho nestretneme a na jeho konci schádzame na pláž Sisters Beach, kde sa najeme a pozrieme zvyšok trasy na mapke. (Na druhej strane tejto pláže sme boli hneď po príchode do Tasmánie, keď sme cestovali do Smithtonu, spomínam ju TU).

Aj takýto pohľad bol z kopcov



Časť chodníka



Výhľad na Sisters Beach

Po krátkom oddychu opäť šliapeme do kopca, k jaskyni Wet Cave (Mokrá jaskyňa). Do tejto sa môže aj vojsť, vyzerá veľmi zaujímavo, avšak po pár metroch nikoho ďalej nepustí hlboká voda. Svoj názov si teda zaslúži. O pár stoviek metrov natrafíme na ďalšiu, maličkú jaskyňu Lee Archer Cave. Tu začína prvý problém, chodník je značne zarastený a nevieme, kadiaľ pokračuje. Vraciame sa trochu späť k neprívetivým pobrežným skalám a uvažujeme, čo ďalej. Na mapke je totiž poznámka „route only“, čo znamená, že sa chodník nejak neudržiava, ale malo by sa dať prejsť. Chvíľu sa dohadujeme: máme sa vrátiť po hrebeni, alebo to risknúť a preliezť skaly? Tou istou cestou sa nám naozaj nechce ísť a tak sa nakoniec rozhodneme, že skaly preliezieme popri brehu a potom uvidíme. Nie je to bohviečo, ale dostaneme sa cez ne a očividne nie sme prví, nakoľko za skalami začína pláž a v piesku vidíme stopy topánok. O kúsok ďalej nájdeme ústie zarasteného chodníka, ktorý sme nevedeli nájsť.  Vyberáme sa teda po pobreží naspať. Nejde to celkom ľahko, piesok a skaly sa striedajú s hustými kríkmi, ale scenérie sú úplne nádherné a niekto šikovný pooznačoval strácajúci sa chodník v kríkoch ružovými stužkami. Na moje prekvapenie asi v polovici pobrežnej trasy stretávame rodinu s malými deťmi – dúfam, že to do konca úspešne zvládli, alebo išli iným chodníkom. Pri impozantných skalách Cathedral Rocks breh opúšťame a vraciame sa do vnútrozemia, kde sa v priesmyku napojíme na dopoludňajší chodník a o chvíľu sme naspäť na parkovisku. Keďže sme to celkom dobre stihli, zbehneme ešte k poslednej – Južnej jaskyni a potom sa snažíme uloviť nejakú rybu, kým nezačne pršať... Napokon unavení, ale veľmi spokojní sadáme do auta a ideme domov.

Pohľady z pobrežného chodníka



Pohľady z pobrežného chodníka

Mapka národného parku:

(http://sistersbeach.org.au/rocky-cape-national-park/)