Prvé dni voľna využívame na spoznávanie blízkeho okolia. Už vieme, kde v Smithtone nájdeme potrebné obchody, poštu, banku, benzínky, lekára... Pre turistov tu veľa zaujímavostí nie je, i keď mesto leží priamo pri mori v zátoke Duck Bay. Pri brehu je umiestnený mestský park, promenáda so strojmi na cvičenie a rybári majú k dispozícii prístav. Z mestskej vyhliadky je dobrý výhľad na okolie. Pre mňa najzaujímavejšou budovou v meste je stará fabrika na maslo a slaninu, o ktorej som zatiaľ zistila len to, že bola založená začiatkom 19. storočia a svojho času bola najproduktívnejšia v Tasmánii. Dnes už nefunguje a budova chátra, čo je škoda.
 |
| Duck River Butter&Bacon Factory cca v r. 1950 (eheritage.statelibrary.tas.gov.au) |
Oveľa zaujímavejšie je blízke mestečko Stanley. Keďže náš dom je na kopci, máme na Stanley, a hlavne jeho dominantu – The Nut, parádny výhľad. The Nut (Orech) je hranatý kopec vulkanického pôvodu, niečo ako náhorná plošina. Hore sa dá vyjsť strašne strmým chodníkom (prevýšenie 95 m na dĺžke 430 m) cca za 15-20 minút, alebo ísť lanovkou za 10 dolárov (jednosmerná jazda, obojsmerná stojí 16). Chodník nahor vyzerá síce strašidelne, ale nie je to až také náročné. Iný deň sme však vyskúšali aj lanovku, bolo to super. Lanovka cez zimu a ani za nepriaznivého počasia nepremáva. Keď človek vyjde hore, môže si prejsť plošinu po chodníku dookola (2 km) alebo len ísť na jednu z vyhliadok (250 m alebo 430 m). Lepšie je si to prejsť dookola, chodník je vo výbornom stave a jeho časť prechádza aj lesíkom, kde poskakujú klokany wallaby a je možné ich pozorovať v ktorúkoľvek dennú hodinu. Z troch vyhliadok vidíme ďaleké okolie – pláže, lesy, pobrežné mysy, mestečko a miestny prístav.
 |
| The Nut |
 |
| Chodník na The Nut, smerom nadol |
Pod „Nutom“ je teda rozložené mestečko Stanley. V minulosti bolo významným obchodným i administratívnym centrom pre svoju polohu a vhodný prístav. Z tohto obdobia pochádzajú historické budovy nachádzajúce sa na hlavnej ulici, ale aj sídlo Highfield na kopčeku pri meste, kde je dnes zriadené múzeum (ešte sme v ňom neboli). V centre sú kaviarničky, reštaurácie a obchodíky. Za zmienku stojí aj minigaléria, kde miestny fotograf vystavuje a predáva svoje fotografie s tématikou tasmánskej prírody a dáva priestor aj ostatným miestnym umelcom. Vstupné – zadarmo. V prístave radi ľudia chytajú ryby z móla a ak by nič nechytili, hneď vedľa je Stanley Seaquarium so živými rybami, krabmi, homármi a ďalšími živočíchmi – môžu si ich aspoň obzrieť zblízka. Okrem toho, keďže celé mesto leží na polostrove, sú v jeho bezprostrednej blízkosti dve krásne pláže. Pri jednej je taktiež zóna na grilovanie s elektrickými grilmi zadarmo. A ešte jedna veľká zaujímavosť – za súmraku je tu možné pozorovať malé tučniaky, vracajúce sa z mora do svojich domovov.
 |
| The Nut a mesto Stanley |
 |
| Zrúcaniny pri sídle Highfield |
 |
| Stanley Seaquarium |
 |
| Historické budovy na hlavnej ulici |
Veľmi blízko to máme aj do pravdepodobne najväčšieho nechráneného austrálskeho dažďového pralesa – Tarkine. Cez poldenné voľno sme odbehli na prechádzku k Trowutta Arch – skalnému oblúku. Trasa k nemu a späť z parkoviska trvá iba 30 minút, ale chvíľku sme sa na mieste zdržali a dali si tam prinesený obed. Oblúk vznikol prepadom horniny a vyzerá naozaj majestátne. Okolo neho sú tzv. sinkholes – jamy zaplavené vodou. Samotný okolitý prales má nezameniteľnú atmosféru a vôňu. Prvýkrát vidím také veľké paprade a neviem sa na ne vynadívať :) . Táto krátka túra je súčasťou tzv. Tarkine drive – Cesty cez prales Tarkine, na ktorú sa vydáme najbližšie...
 |
| Chodník cez prales |
 |
| Trowutta Arch |
Komentáre
Zverejnenie komentára