Alcomie, tu sme!

Z Launcestonu vyrážame po severnej diaľnici smerom do Devonportu. Po ceste vidíme mierne „africkú“ krajinu, pokrútené kaučukovníky na suchých rovinách v kombinácii s červenou zemou nám ju veľmi pripomínajú. Kde-tu sa začínajú objavovať aj prvé farmy s hovädzím dobytkom a ovcami. Cesty sú vo vynikajúcom stave, max. rýchlosť je tu 110 km/h, a tak sme raz dva v Devonporte. Ten je jedným z väčších tasmánskych miest a dominuje mu prístav, z ktorého sa dá plaviť obrovským trajektom na pevninu. Trajekt sa volá Spirit of Tasmania a spravidla sa plaví do Victorie a späť každý deň.


Spirit of Tasmania
(Zdroj: www.cruisinmotorhomes.com.au)

Z Devonportu pokračujeme po pobreží smerom na Burnie. Cestou sa zastavíme na pláži v Sulphur Creeku so zaujímavými skalami. Burnie je posledným veľkým mestom, ktoré míňame a odtiaľto je krajina už menej osídlená a divokejšia, pribúdajú lesy a kopce. Ešte stále je dopoludnie a tak máme čas, prestávku si urobíme na plážach Sisters Beach a Boat Harbour Beach. Obe sú nádherné, s minimom ľudí, a na Boat Harbour Beach obedujeme prvé austrálske fish&chips. Sú vynikajúce, z čerstvých rýb a zemiakov, so šalátom a dressingom podobným našej tatarke. Spokojní sadáme do auta a vraciame sa na diaľnicu. 


Sulphur Creek Beach


Sisters Beach


Sisters Beach
Onedlho vchádzame do Smithtonu. Je to malé mesto s pár tisíc obyvateľmi. Po chvíľke blúdenia nájdeme našu odbočku a smerujeme do Alcomie, kde budeme bývať a pracovať. S menšími ťažkosťami to nakoniec nájdeme. Alcomie nie je ani tak obec, ako skôr lazy – zopár roztrúsených domov a okolité farmy. Všade sú pasienky pre dobytok.

Celkom vtipné bolo, že naši šéfovci – rodina, pre ktorú budeme pracovať, nám dali adresu domu a nechali ho pre nás otvorený, keď prídeme...i keď nás predtým videli iba chvíľu na Skype. Dom je super, máme tu všetko, čo potrebujeme a hlavne žiadnych spolubývajúcich. Budeme platiť len elektrinu. Zložíme sa a ideme šéfov pohľadať na farmu, podarilo sa – zoznámili sme sa a dohodli, že sa máme vybaliť, oddýchnuť a zajtra nám všetko poukazujú. Na druhý deň si popozeráme farmu a sme pozvaní k nim na večeru. Dali sme im knižku o Slovensku a všetko ich zaujíma, dlho sa rozprávame o našej krajine a rozdieloch medzi ich a našim svetom.

Ďalší deň už pracujeme – Jaro na farme a ja v dome –  treba vychystať deti do školy, upratať, povešať prádlo, a podobne... dostanem aj ďalšie úlohy, ako napríklad čo-to omaľovať, občas pomáhať na farme, skrátka, kde ma práve bude treba.

Pomaličky sa dostávame do pracovného kolotoča, dni plynú a my si užívame hlavne dni voľna, kedy môžeme objavovať krásy Tasmánie. A o tom budú ďalšie časti blogu :)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prales Tarkine

Obraz
   Na ďalších krátkych výletoch spoznávame blízku divočinu zvanú Tarkine, aborigénsky Takayna. Táto oblasť má 447 000 hektárov a je najväčším nechráneným územím miernych dažďových pralesov v Austrálii (nechránené = nie je národným parkom). Dá sa spoznať najlepšie prejdením tzv. Tarkine Drive – Cesty cez Tarkine, ku ktorej majú v infocentrách mapky s vyznačenými zaujímavými miestami. Videla som dve verzie týchto mapiek – jedna je podrobnejšia, na menšom území; druhá zobrazuje väčšie územie, ale zaujímavostí je tam vyznačených menej. Striktne sa plánikov nedržíme, uvidíme podľa času a počasia, čo sa nám podarí prejsť. Jedna z verzií Tarkine Drive    Zo Smithtonu smerujeme na západné pobrežie po poslednom úseku diaľnice Bass Highway. Míňame Tarkine Forest Adventures, ale nezastavujeme. Sú tam hlavne platené aktivity, ako napr. jazda lesom na štvorkolkách, zjazdová dráha, prenájom bicyklov – čo pre nás momentálne nie je priorita, a tak pokračujeme smerom na Mar...
Čítať ďalej

O Tasmánii

Obraz
Tasmánia, domácimi prezývaná aj „Tassie“, je ostrovným štátom patriacim k Austrálii. Od najbližšieho štátu pevniny, Victorie, je oddelená približne 200 km širokým Bassovým prielivom (Bass Strait). Má rozlohu približne 68 000 km2 a žije tu niečo cez pol milióna obyvateľov, pričom okolo 40 % z nich žije v hlavnom meste Hobart a jeho okolí. Okrem hlavného ostrova, ktorý je 26-tym najväčším ostrovom na svete, patrí pod štát Tasmánia aj 334 malých okolitých ostrovov. Tasmánia v Austrálii (wikipedia.org) Nazýva sa aj ostrovom inšpirácie, jablkovým ostrovom alebo dovolenkovým ostrovom. Keďže veľká časť územia, až 45 %, je zahrnutá v prírodných rezerváciách, národných parkoch alebo svetovom dedičstve, je tu príroda divoká a častokrát človekom nedotknutá. Veľkú zásluhu na tom má aj politické zoskupenie - niečo ako „strana zelených“, ktorá tu má väčšinu moci a tak sa o svoju prírodu štát primerane stará.  Oficiálnym mottom krajiny je „plodnosť a vernosť“. Pôvodnými obyvateľmi T...
Čítať ďalej

Srdce Tasmánie, časť prvá

Obraz
     Po ani nie mesiaci v Tasmánii a počiatočnom oťukaní máme prvé päťdňové voľno. Keďže naši šéfovia sú super, dávajú nám dosť voľných dní na spoznávanie krajiny a vždy pripoja pár tipov, kam sa vybrať. Stále je vonku celkom príjemne, je jeseň. Ráno balíme všetko možné do auta – keďže sa snažíme cestovať „low-cost“ (tak, aby nás to stálo minimum peňazí), berieme stan, spacáky, bedňu s jedlom (polievky, konzervy, predvarená ryža a iné suroviny, ktoré sa dajú rýchlo pripraviť na plynovom variči) a ostatné veci, ktoré budeme potrebovať. Nemáme karimatky, zoženieme ich niekde cestou. Vyrážame!       Keďže sa vždy snažíme mať zaujímavú aj cestu, po necelých 100 kilometroch pauzujeme na myse Table Cape. Stojí tu jeden zo sústavy majákov lemujúcich pobrežie. V lete je mys vraj krásny, sú tu tulipánové farmy. Zbehneme do mesta Wynyard, dopĺňame zásoby jedla a kupujeme pas do národných parkov. Áno, vstup do národných parkov je spoplatnený, je však možnosť vybr...
Čítať ďalej