Tohtoročná tasmánska zima bola vraj jedna z najupršanejších za posledné roky. Mesiace dažďa a vetra nie sú bohviečo a tak som si často vravela, že máme vlastne na Slovensku šťastie, že mrzne a sneží. Aspoň môžeme ísť vonku, bežkovať, lyžovať, sánkovať sa alebo sa ísť len tak prejsť. Tu by som počas zimy hádam ani psa vonku nenechala! A tak sa stalo, že sme veľa voľných zimných dní venovali oddychu – čítaniu, filmom a písaniu blogov. Občas nám bolo predsa len dlho a tak sme sa aj napriek zlému počasiu vybrali na výlet, hoci zväčša len do blízkeho okolia.
Na konci júla sme teda absolvovali na dlhšiu dobu posledný viacdňový tasmánsky výlet. Tentoraz si pozrieme severozápadné pobrežie a potom sa vyberieme do vnútrozemia!
Asi polhodinku od domu už stojíme na prvej pláži, Peggs Beach. Dnes sme si dali totiž za úlohu pozrieť si miesta, ktoré často po ďiaľnici obchádzame, a nikdy nie je čas na nich zastať. Na túto pláž sa dá dostať cez obrovský kemping a ústi cez ňu do mora rieka Black River. Zabárame sa do hlbokého piesku, prechádzame sa po dunách a asi aj vďaka počasiu a naplavenému drevu to tu vyzerá dosť apokalypticky. Pri návrate k autu nás prekvapí štekajúci pes. Očividne sa venčí sám, keďže o pár minút míňame auto pravdepodobne s majiteľom psa... Nuž, niektorí ľudia sú proste leniví.
 |
| Peggs Beach |
 |
| Peggs Beach, v pozadí The Nut |
Sadáme do auta a smerujeme na ďalšiu pláž s názvom Hellyer Beach. Množstvo prímorských domov a víl je v bezprostrednej blízkosti širokej oranžovej pláže. Stretávame aj iných ľudí, ktorých počasie pred prechádzkou neodradilo. Je síce zamračené a fúka, ale aspoň neprší. Páči sa nám tu, asi sa sem v lete prídeme okúpať!
 |
| Hellyer Beach, v pozadí Rocky Cape |
Pláže meníme za mesto, v Burnie spravíme nejaké nákupy a ideme na výborné fish&chips do bistra. Strašne sme sa objedli, nezdá sa to, ale vyprážané ryby a morské plody v kombinácii s hranolkami dajú žalúdku celkom zabrať. Ani sa nečudujem, že je veľa Austrálčanov obéznych. Na rozbúrenom mori vidíme surferov, chvíľku ich pozorujeme a vyrážame ďalej.
V meste Penguin, do ktorého vedie z Burnie kľukatá prímorská cesta, je všetko tučniakové - ako už vyplýva z jeho názvu: sochy, smetné koše, názvy obchodov i kaviarní. Je to celkom sranda. Mesto dostalo svoj názov kvôli malým tučniakom, ktoré obývajú veľkú časť severozápadného pobrežia Tasmánie. V mestečku je pekná pobrežná promenáda a pod ňou je asi pláž, lenže dnes sú obrovské vlny a tak ju nevidno. Miestna pani vtipkuje, že asi ide byť tsunami alebo čo, takéto vlny tu už vraj dávno nevidela... Nielen my sme nimi fascinovaní a zopár ľudí je pri ich fotení aj pekne ošpliechaných 😁. Každopádne je tu pekne a zaujímavé sú nielen tučniaky, ale i architektúra mesta.
 |
| Penguin |
 |
| Penguin |
 |
| Penguin |
 |
| Penguin |
 |
| Penguin |
Neďaleko Penguinu sa nachádza väčšie mesto, volá sa Ulverstone. Je postavené na rieke ústiacej do mora a tak sú jeho súčasťou promenády, mosty spájajúce oba brehy a nájdeme tu historickú hlavnú ulicu (rozumej asi 200 rokov dozadu, predtým tu nebolo nič – ale architektúra z týchto čias je zaujímavá - ja by som povedala, že to vyzerá tak anglicky). Na hlavnej ulici sú tradične obchodíky, kaviarne, reštaurácie a hotel.
Pomaly sa stmieva a tak sa poberáme do vnútrozemia. Cez vidiek vchádzame do lesov, až prídeme do oblasti Leven Canyon. Je tma a samozrejme sa spustí lejak. Našťastie, súčasťou kempu je prístrešok s grilom a stolmi, a tak si v ňom rozkladáme oheň a stan postavíme na betónovej podlahe pod strechou. Spíme v suchu, paráda!
Ráno sa zobudíme skoro a spravíme si raňajky. Spoločnosť nám robia poskakujúce klokany – tento druh sa volá “pademelon”. Sú celkom krotké a asi zvyknuté na turistov, lebo čakajú, aké jedlo im hodíme. Aj o ohryzok sa pobijú 😏.
 |
| Hladné pademelony |
Konečne vidíme, kde sme sa zobudili. Ranný opar zahaľuje veľkú lúku a okolité lesy voňajúce eukalyptom. Na infotabuliach sa dozvedáme, že už prví usadlíci využívali oblasť Leven na rekreáciu, kempovanie a rybolov. Dnes je tu vybudovaný turistický okruh vedúci ku kaňonu – strmému údoliu vytvorenému riekou. Chodník vedie cez dve vyhliadky a v jednom úseku obsahuje 679 schodov! Prechádzka nám zaberie necelú hodinku a hoci trošku zmokneme, tie výhľady za to stoja. Po schodoch ideme chvalabohu smerom nadol 😊.
 |
| Leven Canyon |
 |
| Leven Canyon |
 |
| Leven Canyon |
 |
| Leven Canyon - lesné schody |
Ako ďalší bod sme si vyhliadli na mape neďaleké vodopády (teda aspoň podľa tej mapy neboli ďaleko). Nuž, nie vždy plán vyjde... Motáme sa po štrkovke cez lesy, cez zhorenisko, nikde nikoho, žiadne značky, až nás zastaví prepadnutá cesta. Na cestársku značku fixkou niekto dopísal, že k vodopádom sú to 4 hodiny, iné značky sme nenašli. Tak nič, zmena programu... Cestou späť vidíme opustený dom. Nedá nám to a ideme sa doň pozrieť! Rozbité okná, dvere, všade neporiadok a posprejované steny gangsterskými nápismi, napr. “chcel by som mať viacej farby” 😁. Čo ma prekvapí, je kompletné vybavenie domu. Postele, skrine, kuchyňa a dokonca aj spotrebiče... Rozmýšľam, čo sa asi s tými ľuďmi stalo, keď sa už nevrátili do plne zariadeného domova.
 |
| Tie vodopády sú asi tam niekde vzadu 😁 |
 |
| Človek si len tak ide po ceste, keď tu zrazu... |
 |
| Opustený dom |
 |
| Opustený dom |
Postupne vychádzame z lesov. Pri ceste objavujeme pekný vodopád Preston Fall a potom už mierime do širokej kotliny s názvom Gunns Plains. Tu máme iba jedinú zastávku – jaskyňu Gunns Plains Cave. Hoci máme na Slovensku jaskýň dosť, túto sme sa rozhodli nevynechať. V nedeľu dopoludnia tu ešte nikto nie je, a tak nám sprievodca Geoff urobí súkromnú prehliadku. Je vcelku vtipný, výzdobu jaskyne stále prirovnáva k nejakému jedlu a každú chvíľu nás chce niekde nechať potme a odísť preč. Po prehliadke nám poukazuje ešte pár fotiek, vrátane vzácneho obrovského riečneho raka, ktorý v jaskyni žije. A na naše veľké prekvapenie vytiahne knihu o slovenských jaskyniach v angličtine, ktorú vydal VKÚ Harmanec! Dostal ju tuším od nejakých turistov, ktorí v jaskyni boli. Zapichneme špendlík na mape sveta do Slovenska (turisti z celého sveta tu takto môžu označiť svoju krajinu), s Geoffom sa rozlúčime a malebné pláne Gunns Plains opúšťame.
 |
| Preston Fall |
 |
| Gunns Plains Cave - podľa Geoffa slanina 😁 |
Na chvíľku sa vrátime na pobrežie, obed si varíme na pláži Turners Beach neďaleko Ulverstone. Pozorujeme rodičov s deťmi a psami, ako tu trávia nedeľu. Naša cesta na dnes stále nekončí, mierime zasa na juh do mesta Sheffield a cestou zastavujeme i na priehrade Devils Gate Dam (Diablova brána), ktorá má jeden z najužších priehradných múrov na svete a je súčasťou sústavy vodných nádrží v tejto oblasti.
 |
| Devils Gate Dam |
Sheffield je malebným „westernovým“ mestečkom plným malieb na budovách a vlastne na všetkom, čo sa pomaľovať dalo. Každý rok sa tu konajú rôzne umelecké podujatia a festivaly. Je veľmi obľúbené turistami, i teraz, keď je mimosezóna, sú kaviarne plné a vládne tu čulý ruch. Cestou zo Sheffieldu míňame zaujímavé hory vrátane vrchu Mt Roland a na noc sa zložíme k jazeru Lake Gairdner. Ak by vám to náhodou bolo povedomé, už sme tu raz spali; je totiž blízko k národnému parku Cradle Mountain, kam pôjdeme ráno. Vtedy tu ale okrem nás bolo plno iných turistov, dnes sme pri jazere sami. Asi aj preto, že je dosť mokro a chladno. Sedíme pri ohni a užívame si okolité ticho.
 |
| Sheffield |
 |
| Sheffield |
 |
| Sheffield |
Ráno trošku mrzne, ale aspoň zmizli oblaky a svieti slnko. Presúvame sa do Cradle Mountain, kde sadáme na kyvadlovku k jazeru Dove Lake a vyrazíme na túru. Zvolili sme stredne náročnú trasu cez jazierka Lake Lilla a Wombat Pool, veľké pleso Crater Lake so starou búdou na lode, lesné vodopády Crater Falls a vychádzame na planinu pri potoku Ronny Creek. Túra trvá asi dve hodiny a turistov na nej veľa nie je. Pri plese Crater Lake nechýba sneh a svieži vzduch – ak by tu neboli stromy a rastliny úplne iné, je to dosť podobné našim Tatrám. Na zastávke Ronny Creek opäť naskakujeme na kyvadlovku, autobus šoféruje fajnová teta, ktorá hocičo porozpráva a zastaví, keď sú pri ceste wombaty (to sú zvieratá, ešte musím napísať blog o tasmánskych zveroch :) ).
 |
| Dove Lake, v pozadí Cradle Mountain |
 |
| Wombat Pool |
 |
| Časť chodníka pri Crater Lake |
 |
| Crater Lake od niekdajšej búdy na lode |
 |
| Koniec trasy pri Ronny Creek |
Potajomky si na parkovisku v prístrešku urobíme obed rovno pod značkou zákazu používania varičov a spokojní sa poberieme domov. Opäť sme toho toľko stihli vidieť a zažiť!
Komentáre
Zverejnenie komentára