Ráno sa zobudíme svieži, po raňajkách sa ešte chvíľku pomotáme po Strahane a potom už frčíme do ďalšieho banského mesta, Queenstownu. Mesto pod horou Mt Lyell bolo centrom ťažby medi. Z tých čias sa zachovali historické budovy, železnica a žalostný pohľad na spálené oranžové svahy naokolo. Na infotabuli sa dozvedáme, že zničenie okolitej vegetácie majú na svedomí vtedajšie procesy spracovania vyťaženej rudy. Náš Žiar nad Hronom alebo Dobšiná vyzerajú oproti tomuto celkom príjemne... Nad mestom je perfektná vyhliadka na samotné mesto a okolitú krajinu, o pár stoviek metrov ďalšia – na jazero Iron Blow, zaliaty bývalý lom s nebezpečne vyzerajúcou modrozelenou vodou.
 |
| Vyhliadka nad Queenstownom |
 |
| Zničená vegetácia v okolí Queenstownu |
 |
| Banícke súsošie |
 |
| Iron Blow |
Nateraz sa s banskou históriou lúčime a po príjemnej jazde cez doliny vchádzame do zóny dažďových pralesov. Natrafíme na krátku trasu k vodopádom Nelson Falls, tak sa ideme prejsť. Veľmi ľahký a upravený chodník vedie pomedzi staré stromy pokryté machom, paprade a na jeho konci je masívny vodopád. O pár kilometrov ďalej kráčame k rieke Franklin River. Za ňou sa dá pokračovať niekoľkodňovou túrou na vrch Frenchmans Cap, vyzerá to zaujímavo, z časových dôvodov tam však nejdeme a pri rieke sa otočíme naspäť. Rieku premosťuje uzučký most z oceľových lán a za ňou vidíme (a skúšame) čistiace zariadenie na topánky – takých je v Tasmánii pomerne dosť, čistením topánok sa zabraňuje prineseniu cudzích organizmov do chráneného prostredia. Taktiež nachádzame zaujímavé bobule – mali by byť vraj jedlé, ale radšej sme to neskúšali :). Les nás baví a tak sa prechádzame aj do tretice, k Franklin River vedie ďalší chodník po toku trochu nižšie (volá sa Franklin River Nature Trail). Tentokrát je lemovaný starými, veľkými stromami a ponúka bočné výhľady na rieku.
 |
| Nelson Falls |
 |
| Franklin River |
 |
| Franklin River |
 |
| Čistiace zariadenie na topánky |
 |
| Bobule |
 |
| Jeden z veľkých stromov |
Takto sme sa dostali až na juh národného parku Cradle Mountain-Lake St Clair - práve k jazeru St Clair, ktoré je najhlbším jazerom v Austrálii. Toto jazero je východiskovým bodom turistických trás na južnej strane parku. Asi hodinku sa poprechádzame popri ňom a pozrieme si výstavu v návštevníckom centre, kde sa dozvieme viac o tasmánskych zvieratách. Majú aj vypchaté vtákopysky, tasmánskeho diabla a vypreparované hady a hlodavce. Vonku je celkom sviežo, nadmorská výška robí svoje. Schyľuje sa k večeru a preto sa pohneme. Odbočujeme na spevnenú hlinatú cestu, s miernymi obavami, ale nakoniec to také strašné nie je. Iba si pripadáme ako uprostred džungle. Míňame miestnu karavanovú komunitu (ľudia, ktorí žijú v lese v karavanoch, musí tam byť celkom sranda), ústie malej priehrady, hustý les, až sa dostaneme k jazierku Little Pine Lagoon. Sme vo výške okolo 1000 m nad morom, je tu chladno, fúka a nikde nikoho. Pri jazere je pár domov, v jednom sa svieti a kúri. Rozkladáme stan a varíme si na večeru tuniaka s kuskusom. Je to tu divoké a úplne super! Potme chvíľu sedíme v aute a pozorujeme okolie, je takmer spln a tak je vonku jasno. Dva metre od auta sa pasú tri klokany a dva zajace. Keď odskáču, poriadne sa naobliekame, zababušíme do spacákov a ideme spať.
 |
| Lake St Clair |
 |
| Vodovod vedúci z priehrady |
 |
| Aj takto vyzerá hlavný ťah v Tasmánii |
 |
| Little Pine Lagoon |
 |
| Little Pine Lagoon |
 |
| Little Pine Lagoon |
Noc bola chladná, ale vyspali sme sa dobre. Balíme, ešte raz sa pokocháme pohľadom na toto miesto a vyrážame. Onedlho prídeme k jazeru Great Lake. Ako už vyplýva z názvu, je naozaj veľké :). Veľmi sa pri ňom nezdržujeme, zastaneme až o chvíľku pri plese Pine Lake. Je tu náučný chodník zameraný na tzv. Pencil Pines – ceruzkové borovice. Sú to vysoko mrazuodolné stromy, rastú veľmi pomaly a rozmnožujú sa len raz za sedem rokov. Prežili dobu ľadovú, preto sú jedným z mála druhov, ktoré sa z dávnych časov zachovali. Názov majú pravdepodobne podľa tvaru kmeňa – pripomína ceruzku.
 |
| Great Lake |
 |
| Pine Lake |
 |
| Pencil Pine - ceruzková borovica |
Pomaly schádzame z hôr, ale v prírode ešte ostaneme, nasledujú vodopády Liffey Falls. Sú považované za jedny z najkrajších v Tasmánii. Ako inak, vedie k nim rozbitá štrkovka, na ktorej konci nás prekvapí vcelku rušné parkovisko a odpočívadlo. K vodopádom sa ide zhora cez prales s obrovskými papraďami, majú štyri stupne a na každom stupni je vyhliadková platforma. Dole to ide fajn, horšie je zase vyšľapať dohora :).
 |
| Liffey Falls |
 |
| Liffey Falls |
Po malom obede sa vraciame do civilizácie a stojíme v meste Deloraine. Vonku je pekne, chvíľku si poležíme v mestskom parku, natankujeme a môžeme zasa pokračovať. Sme späť na severe, národný park ležiaci v srdci Tasmánie obchádzame dookola. Cestou vidíme (a vynechávame) množstvo platených atrakcií – zopár múzeí, wildlife park (kde sa dajú kŕmiť wombaty a tasmánski diabli), dve jaskyne (povedali sme si, že ich máme na Slovensku dosť a to sme ešte ani vo všetkých neboli). Zastavujeme akurát na krátku túru k výhľadu na skalné útesy Alum Cliffs a kaňon pod nimi, kde stretávame početnú indickú rodinu.
 |
| Deloraine |
 |
| Alum Cliffs |
Na dnes nám zostáva posledná povinnosť – nájsť miesto na spanie na poslednú noc. Po chvíli blúdenia prichádzame k jazeru nedaľeko Cradle Mountain, Lake Gairdner. Po troch nociach strávených osamote máme celkom hojnú spoločnosť, okrem nás tu nocuje ešte 6-7 skupiniek. Tie kempy predtým sa mi páčili viac, ale nevadí, aj toto je pekné miesto.
V piaty deň výletu vstávame skoro, počasie je dobré, ideme do Cradle Mountain! Sme tam medzi prvými, o deviatej už sedíme v kyvadlovom minibuse, ktorý máme v cene vstupu do národného parku. Ten nás vyvezie z parkoviska na poslednú zastávku, pleso Dove Lake, zatiaľ čo vodič informuje osadenstvo minibusu o možnostiach turistiky v Cradle Valley a o iných aktivitách a atrakciách, ktoré tu majú. Takto si predstavujem služby v turistickom ruchu, zdá sa, že sa na Slovensku musíme ešte veľa učiť.
Keďže nás dnes čaká ešte cesta domov a nákup na týždeň, vyberáme si z jednoduchších túr. Voľba padne na okruh okolo Dove Lake. Ideme z opačnej strany ako všetci, čiže prvých ľudí stretávame až niekde v polovici okruhu. Túra je príjemná, väčšinou po rovine, občas mierne stúpanie alebo klesanie. Súčasťou chodníka sú mostíky a schodíky z dreva. Takmer po celý čas máme výhľad na impozantnú horu Cradle Mountain. Približne po dvoch hodinách sme na konci chodníka, kde je celkom tlačenka – k jazeru za ten čas prišlo strašne veľa ľudí, prekvapuje ma počet Indov. Pri plese sú dve malé zaujímavosti: stará drevená búda na lode a obrovský “Ľadovcový balvan”. Kyvadlovkou sa zvezieme na dolné parkovisko k autu a plní zážitkov sa vraciame domov.
 |
| Dove Lake, búda na lode a v pozadí Cradle Mountain |
Náš prvý tasmánsky viacdňový výlet zakončujeme haluškami. Kúpili sme bulharský kozí syr v akcii, boli celkom uveriteľné :). Ďalšie časti čoskoro!
 |
| Výborné halušky :) |
Komentáre
Zverejnenie komentára