Na druhej strane zemegule

Ráno sa zobudíme svieži, po raňajkách sa ešte chvíľku pomotáme po Strahane a potom už frčíme do ďalšieho banského mesta, Queenstownu. Mesto pod horou Mt Lyell bolo centrom ťažby medi. Z tých čias sa zachovali historické budovy, železnica a žalostný pohľad na spálené oranžové svahy naokolo. Na infotabuli sa dozvedáme, že zničenie okolitej vegetácie majú na svedomí vtedajšie procesy spracovania vyťaženej rudy. Náš Žiar nad Hronom alebo Dobšiná vyzerajú oproti tomuto celkom príjemne... Nad mestom je perfektná vyhliadka na samotné mesto a okolitú krajinu, o pár stoviek metrov ďalšia – na jazero Iron Blow, zaliaty bývalý lom s nebezpečne vyzerajúcou modrozelenou vodou.  Vyhliadka nad Queenstownom  Zničená vegetácia v okolí Queenstownu  Banícke súsošie  Iron Blow Nateraz sa s banskou históriou lúčime a po príjemnej jazde cez doliny vchádzame do zóny dažďových pralesov. Natrafíme na krátku trasu k vodopádom Nelson Falls, tak sa ideme prejsť. Veľmi ľahký a uprav...

     Po ani nie mesiaci v Tasmánii a počiatočnom oťukaní máme prvé päťdňové voľno. Keďže naši šéfovia sú super, dávajú nám dosť voľných dní na spoznávanie krajiny a vždy pripoja pár tipov, kam sa vybrať. Stále je vonku celkom príjemne, je jeseň. Ráno balíme všetko možné do auta – keďže sa snažíme cestovať „low-cost“ (tak, aby nás to stálo minimum peňazí), berieme stan, spacáky, bedňu s jedlom (polievky, konzervy, predvarená ryža a iné suroviny, ktoré sa dajú rýchlo pripraviť na plynovom variči) a ostatné veci, ktoré budeme potrebovať. Nemáme karimatky, zoženieme ich niekde cestou. Vyrážame!       Keďže sa vždy snažíme mať zaujímavú aj cestu, po necelých 100 kilometroch pauzujeme na myse Table Cape. Stojí tu jeden zo sústavy majákov lemujúcich pobrežie. V lete je mys vraj krásny, sú tu tulipánové farmy. Zbehneme do mesta Wynyard, dopĺňame zásoby jedla a kupujeme pas do národných parkov. Áno, vstup do národných parkov je spoplatnený, je však možnosť vybr...

   Na ďalších krátkych výletoch spoznávame blízku divočinu zvanú Tarkine, aborigénsky Takayna. Táto oblasť má 447 000 hektárov a je najväčším nechráneným územím miernych dažďových pralesov v Austrálii (nechránené = nie je národným parkom). Dá sa spoznať najlepšie prejdením tzv. Tarkine Drive – Cesty cez Tarkine, ku ktorej majú v infocentrách mapky s vyznačenými zaujímavými miestami. Videla som dve verzie týchto mapiek – jedna je podrobnejšia, na menšom území; druhá zobrazuje väčšie územie, ale zaujímavostí je tam vyznačených menej. Striktne sa plánikov nedržíme, uvidíme podľa času a počasia, čo sa nám podarí prejsť. Jedna z verzií Tarkine Drive    Zo Smithtonu smerujeme na západné pobrežie po poslednom úseku diaľnice Bass Highway. Míňame Tarkine Forest Adventures, ale nezastavujeme. Sú tam hlavne platené aktivity, ako napr. jazda lesom na štvorkolkách, zjazdová dráha, prenájom bicyklov – čo pre nás momentálne nie je priorita, a tak pokračujeme smerom na Mar...