Na druhej strane zemegule

Koncom októbra sme sa rozhodli na chvíľu opustiť tasmánsky vidiek a vybrali sme sa do veľkomesta na pevninu – do Melbourne. Je to po dlhšom čase zase viacdňový výlet a tentokrát sme to zobrali zhurta – kúpili letenky, zajednali hotel a mohli sme sa tešiť, kým nadíde deň odchodu. Štvrtok Keď na to prišlo, pobalili sme si malé batohy, sadli do auta a odviezli sa do Launcestonu. Veľmi nám pomohol jeden známy našich šéfov, u ktorého sme si mohli nechať auto a odviezol nás na letisko. Býva iba pár minút od neho. Na revanš dostal pivo a domáci koláč :). Let kvôli počasiu trošku meškal, ale aspoň sme si poobzerali ľudí na letisku a zisťovali, čo sa dá v Melbourne vidieť. Cesta na pevninu trvá asi hodinu a zbehne pomerne rýchlo. Hoci dolu pršalo, nad oblakmi je slnka dostatok. Pri pristávaní ma prekvapí veľkosť mesta – keď sme sem prilietali v noci z Dubaja pri príchode do Austrálie, akosi som si to neuvedomila. Centrum s mrakodrapmi obklopujú pravidelné bloky domov, kam len oko dovidí....

Tohtoročná tasmánska zima bola vraj jedna z najupršanejších za posledné roky. Mesiace dažďa a vetra nie sú bohviečo a tak som si často vravela, že máme vlastne na Slovensku šťastie, že mrzne a sneží. Aspoň môžeme ísť vonku, bežkovať, lyžovať, sánkovať sa alebo sa ísť len tak prejsť. Tu by som počas zimy hádam ani psa vonku nenechala! A tak sa stalo, že sme veľa voľných zimných dní venovali oddychu – čítaniu, filmom a písaniu blogov. Občas nám bolo predsa len dlho a tak sme sa aj napriek zlému počasiu vybrali na výlet, hoci zväčša len do blízkeho okolia. Na konci júla sme teda absolvovali na dlhšiu dobu posledný viacdňový tasmánsky výlet. Tentoraz si pozrieme severozápadné pobrežie a potom sa vyberieme do vnútrozemia! Asi polhodinku od domu už stojíme na prvej pláži, Peggs Beach. Dnes sme si dali totiž za úlohu pozrieť si miesta, ktoré často po ďiaľnici obchádzame, a nikdy nie je čas na nich zastať. Na túto pláž sa dá dostať cez obrovský kemping a ústi cez ňu do mora rieka Black Ri...